Wednesday, December 06, 2006

వలపు తెలుపు


ఎగసేటి అలకు లేనే లేదు అలుపు
సుదూర సాగర తీరం చేరే వరకు
నిదురించిన సూర్యునికి లేనే లేదు మరపు
రేపటి ఉదయాన వెలుగు కిరణం పంచే వరకు
ఆగదు గగనం లో మిల మిల మెరిసే మెరుపు
ఆ నీలి మేఘాలు వర్షించు వరకు
తీయటి రాగ కోకిల పాడనే పాడదు
వినిపించనిదే వసంతం పిలుపు
నీకై పరితపించే నా మదిలో నీ తలపు
నశించదు నాలో ప్రాణం ఉన్నంత వరకు
నాపై నీకున్న వలపు ఇకనైనా నా మదికి తెలుపు
అప్పుడే నా ప్రేమకి నిజమైన గెలుపు
సౌజన్య

2 comments:

bhaskars blog said...

మీ కవిత చాలా బాగుంది

swasree said...

Priyuni prema jallulo thadise varaku, ledhuanukuntaa ee bapubomma kavitha ki alupu.....

manchi prayathnam....mee kavitha lo ni Bhaava-vyaktheekarana, prakruthiloni sahaja sanghatanala maalika tho mee prema polika, aa sunnithathvam baavundhi...

veelayithey mee kavithallo anni rasalani palikinchadaniki prayathnam cheyandi.....chiru kopam, alaka,.......